Zo Švédska na Slovensko - alebo chcem čisté Slovensko, je to veľa?

Autor: Annamarie Velic | 3.2.2017 o 9:39 | Karma článku: 11,96 | Prečítané:  4406x

Čo robí Švédsko environmentálne vyspelou krajinou? A môžeme ňou byť aj my? Myslím, že áno, len to nebude zajtra. Toto je orientačný beh na dlhé trate. 

 

Tak, a som doma. Po siedmich rokoch pôsobenia vo Švédsku ako špecialista na životné prostredie vo firme IKEA Industry, som sa rozhodla žiť a pracovať už výlučne len na Slovensku. Keď dlhšie pracujete a žijete v krajine, kde je všade čisto, autobusy chodia každé štyri minúty, deti aj v zime bicyklujú do školy, susedia v bytovkách si upratujú spoločné dvory a ľudia prirodzene dodržiavajú zákony - no proste veci fungujú - po čase si na ne celkom zvyknete. Prídu vám normálne a prestanete sa čudovať, ako je to možné, že tam to ide a u nás doma nie. Veď na dobré sa rýchlo zvyká. Keď sa potom ocitnete doma, ostro vidíte všetko, čo by mohlo byť iné - čistejšie, funkčnejšie, logickejšie a jednoduchšie pre ľudí. Nutne potom buď na všetko frflete, alebo máte obrovskú chuť zmeniť veci aj doma, aby boli aspoň podobné tomu, čo ste zažili vonku. Takže mám dve možnosti: „upratať sa“ a počkať, kým si oči aj hlava zvyknú a prispôsobia sa, alebo využiť pohľad  „s vysokým rozlíšením“ a pokúsiť sa uplatniť môj výkonový optimizmus z IKEA (rozumej optimizmus pretavený do výkonu) do snahy o malú zmenu. Začnem asi tým, že popíšem najvypuklejšie rozdiely medzi životným prostredím vo Švédsku a u nás. Tými, s ktorými by som chcela niečo urobiť, alebo aspoň prispieť k ich riešeniu. Aj keď už teraz viem, že je to zložitý orientačný beh na dlhé trate.


Tu je mojich top 5 priorít akčného plánu:

Číslo 1 - Ovzdušie

Počet alergikov narastá, množstvo detí má astmu alebo iné respiračné problémy. Bývanie v centre miest je logisticky výhodné, ale čo so znečisteným ovzduším, ktoré nám skracuje život? Zápach v mestách je ďalšia špecifická kategória. Keď som ako študentka Chemickotechnologickej fakulty bývala na internáte Mladá garda, pravidelne sme večer zatvárali okná, aby sme sa vyhli smradu zo závodu Palma alebo Dimitrovka. Po revolúcii som si bola istá, že toto bude jedna z prvých vecí, ktorá sa zmení. Dnes sa prejdem po Bratislave a aj keď zápach je nižší, stále ho cítiť a nielen na Račianskej. Inde na Slovensku je to tiež citeľné a ľudia sú v našich mestách stále obťažovaní zápachom, Ružomberok ostáva klasikou.

Číslo 2 - Doprava v mestách

Doprava je úzko spojená s problémom ovzdušia, ale aj s kategóriou zdravého životného štýlu. V civilizovanom svete už nehovoria, že „fajčenie zabíja“, najnovším sloganom je, že „sedenie je tichý zabijak“. Problémom veľkých miest, ako Štokholmu, sú zápchy, ktorých riešenie si vyžaduje komplexnú zmenu. Súčasťou riešenia je aj osobný prístup, Švédi napríklad neváhajú bicyklovať všade, kde sa len dá a to aj v zime. Presne tak, ako v mojom rodnom meste, v Piešťanoch. Jasné, tento problém je oveľa zložitejší – u nás absentujú záchytné parkoviská na okraji miest, mestská hromadná doprava je poddimenzovaná, parkovacia politika miest je nejasná, zonácia vstupov do mesta je neznámy pojem, elektromobily sú v plienkach a cyklotrasy sú doménou nadšencov. Ale ja verím, že kde je chuť, tam je aj (cyklo)cesta.

Číslo 3 - Dažďová a pitná voda

Voda je na Slovensku naším najvýznamnejším bohatstvom. V budúcnosti, keď pod vplyvom globálnych zmien bude veľa oblastí aj v Európe trpieť suchom, sa o tom presvedčíme. Dnes je voda lacná a tak ju bez rozmyslenia zberáme do kanálov a nechávame odtiecť do riek, z riek do morí a teda von z krajiny. Posúvame ju zadarmo našim susedom. A pritom potrebujeme, aby nám dopĺňala zásoby pitnej vody a v horúcich letách chladila prehriaty vzduch.

Číslo 4 - Odpady

Vo Švédsku je triedený odpad aj v malých mestách zaradený do aspoň týchto 7 kategórií: plasty s vysokou hustotou, plasty-fólie, kartón, papier, sklo, hliník, ostatné kovy. U nás, v Bratislave, márne hľadám kontajnery na kovy. Neviem, kde hádzať konzervy ani znehodnotené viečka od kompótov. Zo samotných vytriedených plastov sa recykluje len malá časť. Vie niekto aká?  Pritom odpad je vlastne surovina a recyklácia by mala hrať prím v šetrení a výrobe energie pred spaľovňami alebo skládkou.

Číslo 5 - Práca v komunite – dobrovoľníctvo

Tu vidím najväčší priestor na realizáciu každého, koho trápi životné prostredie v jeho okolí. Často chodíme ulicami nášho mesta, mestečka, dedinky alebo štvrte a frfleme na čierne skládky odpadu, autá zaparkované na celom chodníku, neexistujúce cyklotrasy, počarbané zastávky a aj vážnejšie prejavy nedostatku správy a jasné – aj nedostatku peňazí. Ak chcete ísť do komunálnej politiky, je to dobrá cesta na zmenu; ak nie, iná, rýchlejšia cesta, ako zmeniť veci k lepšiemu, je pridať sa alebo založiť občianske združenie spolu s ďalšími rovnako zmýšľajúcimi susedmi, priateľmi alebo jednoducho ľuďmi, ktorým takisto záleží na veciach verejných. Spolu sme viac, ako keď je každý sám so svojím často chvíľkovým odhodlaním veci zmeniť.

 

Týchto päť tém budem rozvíjať vždy tu na blogu a budem naozaj rada, keď sa mi ozvú ľudia, či uz odborníci alebo nadšenci, ktorí majú nielen chuť zapojiť sa do diskusie, ale aj vedia v ich okolí priložiť ruku k dielu.

annamarie

annamarie.velic@gmail.com

P.S.: Na maily odpoviem vždy, na diskusiu keď bude treba ;-)

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Okolo protestov sa objavujú spravodajské hry

Polícia prešetruje postup šéfa NAKA.

DOMOV

Kočner ostáva vo väzbe, súd zamietol žiadosť o prepustenie

Rozhodnutie dostala špeciálna prokuratúra.


Už ste čítali?